Prerušované hladovanie prospieva zdravému mozgu

Podľa novej štúdie, ktorú vykonával The National Institute on Aging v Baltimore, je zjavné, že 1 až 2-denný pôst vykonávaný každý týždeň zrejme zlepšuje stav mozgu u chorých s Alzheimerovou alebo Parkinsonovou chorobou. Vedci odhalili, že zastavenie príjmu potravy na krátku dobu spúšťa ochranné mechanizmy v mozgu, ktoré tiež pôsobia proti následkom neurodegeneratívnych problémov.

[columns autocols=“2″]

Kalorický príjem ovplyvňuje mozog

Profesor Mark Mattson, hlavný autor štúdie, ktorý je zároveň aj profesorom neurológie na The Johns Hopkins University School of Medicine, to vysvetľuje tým, že „zníženie kalorického príjmu môže pomôcť chorému mozgu, ale nie je to možné dosiahnuť iba redukciou celkového príjmu potravín. Zdá sa, že oveľa lepšie je využívať prerušované vlny pôstov, kedy nejete vôbec nič a tie striedate s obdobiami, kedy jete, koľko chcete. Inými slovami povedané, časové rozvrhnutie sa zdá byť kritickým prvkom tohto procesu.“

Vedecký tím vedený profesorom Mattsonom objavil, že zníženie príjmu potravín na cca 500 kalórií pri pôste dostačuje na optimálne účinky a môže významne zlepšiť dlhodobú poznávaciu funkciu mozgu. Medzi jedlá, ktoré sa odporúčajú na konzumáciu pri pôste, patrí zelenina bohatá na vlákniny, nesladený čaj alebo voda.

Obmedzenie kalorického príjmu máva blahodarné účinky na ľudské zdravie a môže predlžovať dĺžku života – to vlastne nie je nič nového pod slnkom. Prvé výskumy sledujúce účinky diét s obmedzeným počtom kalórií sa datujú späť až do roku 1934, kedy vedci z The Cornell University popísali výsledky experimentu s morčatami, kŕmenými diétou so zníženým počtom kalórií.

Zistili, že nutričné ​​hladiny týchto morčiat boli zvýšené a tieto sa dožívali až dvojnásobného veku v porovnaní s bežnými morčatami. Neskôr skúmal účinky obmedzeného kalorického príjmu ešte detailnejšie Dr. Roy Walford na UCLA a odhalil, že takýto druh diét máva potenciál na liečenie mnohých chorôb vysokého veku a týmto dietárom prináša omladzujúce účinky.

Pôst je niečo ako „posilňovanie mozgových závitov“

Vedecká komunita sa teraz zaujíma o poznatky okolo neuro-protektívneho potenciálu zníženého kalorického príjmu. Vedci ako je prof. Mattson sú už presvedčení, že pôst nielenže predlžuje dĺžku života, ale okrem toho aj brzdí nástup mnohých problémov, postihujúcich mozog. Vďaka vykonávaným výskumom sa dochádza k poznaniu, že produkcia látok podporujúcich rast mozgových buniek býva významne posilňovaná práve redukciou príjmu potravy.

Mozgové bunky sú v takom prípade vystavené miernemu stresu, ktorý je analogický k účinkom precvičovania svalových buniek. Všeobecný efekt potom býva prínosný.
~ prof. Mark Mattson

Verí, že už je možné formulovať novú evolučnú hypotézu o tom, prečo sa naše mozgy pri nedostatočnom príjme potravy správajú práve takto.

Akonáhle sa zdroje stali nedostatkové, naši predkovia museli začať usilovať o jedlo. Tí, ktorých mozgy reagovali najdokonalejšie, pretože si pamätali, kde by bolo možné nájsť nové sľubné zdroje, alebo sa vedeli lepšie vyhnúť predátorom, sa dostávali k potrave skôr. A takto nejako sa možno rozvinul mechanizmus vyvolávajúci rast neurónov v obdobiach hladovania.
~ prof. Mark Mattson

Profesor Mattson sa opiera o predchádzajúce štúdie, ktoré analyzovali dopad pôstu na všeobecné zdravie. Ďalšou úlohou pre jeho tím je popísať účinky pôstu na mozog s použitím metód magnetickej rezonancie (MRI) a ďalších. Ak sa s istotou vedecky preukáže spojitosť medzi pôstom a zdravím mozgu, verí prof. Mattson, že u mnohých ľudí by bolo možné dosiahnuť významné posilnenie mozgových funkcií. A realizovať by sa to dalo len jednoduchým zavedením dní s prerušeným príjmom energie. Optimálna frekvencia je pritom zrejme jedenkrát za týždeň.
[/columns]
Foto: Shutterstock.com

Súvisiace články

Aký je Váš názor?