Negatívne dôvody použitia hliníka vo vakcínach

Vakcíny stále patria k jednému z najcitlivejších tém v debatách o zdravotnej starostlivosti. Je veľa ľudí, ktorí na ne nedajú dopustiť a pripisujú im zásluhy za ukončenie mnohých detských infekčných chorôb. Niektorí z nás si ale robia starosti z rastúceho počtu vakcín a legislatívnych predpisov, ktoré ukladajú verejnosti povinnosť očkovania. Tou najdôležitejšou vecou, ​​ktorú by si mal každý uvedomiť, je ale odpoveď na nasledujúcu otázku: Čo presne vakcína obsahuje a akým spôsobom účinkuje?

Autor: Dr. David Jockers ~ Zdroj: Naturalnews.com ~ Foto: Shutterstock.com

[columns autocols=“2″]
[dropcap type=“2″]H[/dropcap]ydroxid hlinitý (Aluminum Hydroxide) je protoplazmickým jedom a účinným neurotoxínom, ktorý je neprirodzený pre celý biochemický proces u ktorejkoľvek formy života na našej Zemi. Americká akadémia pediatrov označila hliník za jedného z pôvodcov mnohých škodlivých bunkových alebo metabolických procesov, prebiehajúcich v nervovom systéme, aj v iných telesných tkanivách. O hliníkových zlúčeninách je už dlho známe, že spôsobujú zápaly v mozgu, ochorenia kostí alebo anémiu.

Vo vakcínach je hydroxid hlinitý využívaný k tomu, aby v tele vyvolával zvýšenú produkciu protilátok, i keď nikto presne nevie, ako k tomu dochádza.
~ prof. Stanley Hem

K stimulácii imunitného systému dochádza vďaka pôsobeniu proteínových molekúl – antigénov. Dôsledkom je zvýšená tvorba protilátok, ktoré produkuje imunitný systém, aby sa telo mohlo brániť proti cudzím votrelcom. V 30. rokoch minulého storočia boli vedecky testované chemické látky, aby sa zistilo, či by nemohli pôsobiť ako antigény pre ľudské telo (adjuvanty, t.j. pomocné látky) a tak prinútiť jeho imunitný systém k zvýšeniu tvorby protilátok. Veľmi účinným adjuvantom sa pritom ukázal byť hliník a jeho zlúčeniny, ktoré dráždia imunitný systém a vyvolávajú v ňom zvýšenú produkciu protilátok.

Aby sa s ohľadom na jeho toxicitu minimalizovali expozície hliníkom v jednotlivých vakcínach, je v USA limitované jeho množstvo na 0,85 mg. Novorodenci, ktorí bývajú očkovaní podľa bežných očkovacích kalendárov, takto už v prvých 6 mesiacoch svojho života dostanú až 4 mg hliníka. Jeho odstraňovanie z tela mávajú bežne na starosti obličky. Ľudia so zdravými obličkami by mali byť schopní vylúčiť všetok hliník z vakcín. Výskum v tejto oblasti nám ukázal, že asi 50% hliníka z vakcín alebo zo stravy sa vylúči už v priebehu prvých 24 hodín a za dva týždne sa ho z tela vylúči až 85%. Dojčatá však mávajú obmedzenú funkčnosť obličiek a nemusia byť schopné vylúčiť také veľké množstvá hliníka. Od pôrodu býva funkcia obličiek veľmi slabá a zosilňuje až vo veku medzi 1. a 2. rokom veku dieťaťa.

Jedna z vedeckých štúdií z roku 1992 ukázala, že vakcíny s hliníkom spôsobujú u pokusných myší prechodné zvýšenie hladín hliníka v mozgových tkanivách a tieto vrcholia medzi 2.-3. dňom po aplikácii. To je ale obzvlášť znepokojujúce, pretože hliník vyvoláva najväčšie poškodenie práve v mozgu. Štúdia preukázala, že hliník dokáže preniknúť z krvi až do mozgových tkanív. Iná štúdia, ktorá bola publikovaná v roku 1997 v The New England Journal of Medicine, doložila, že sa u predčasne narodených detí po očkovaní vyskytovali nebezpečné hladiny hliníka v kostiach, krvi i v mozgu. Táto toxicita potom môže viesť k veľmi vážnym mentálnym postihnutiam okolo 18. mesiaca ich veku.

Dnes ešte stále môžeme nachádzať hliník v mnohých bežných vakcínach: DTP (záškrt, tetanus a čierny kašeľ), hemofilus, pneumokok, žltačka typu A, B, papilomavírus, antrax, besnota a i. V odbornom článku, ktorý publikovala americká FDA v roku 2004, sa uvádza toto: „Výskum naznačuje, že v prípade pacientov s oslabenou funkciou obličiek a u predčasne narodených detí, ktorí dostanú za deň viac hliníka než je hranica 4-5 mcg na kilogram ich telesnej hmotnosti, dochádza k jeho akumulácii v hladinách, ktoré sa označujú ako toxické pre centrálny nervový systém a kosti.“

S ohľadom na tieto hranice toxicity by potom novorodenec s váhou do 3 kg nemal dostávať viac než 11-14 mcg hliníka. Avšak napríklad vakcína proti žltačke typu B, ktorá býva aplikovaná skoro po narodení, ho spravidla obsahuje okolo 250 mcg, čo je až 20x vyššie množstvo, než je bezpečný limit. Priemerné 2-mesačné batoľa váži okolo 6 kg a prostredníctvom povinných vakcín dostane viac než 1200 mcg hliníka, čo presahuje toxický prah až 50-násobne.
[/columns]


Súvisiace články

One Response

  1. Llevelyn

Aký je Váš názor?