Antibiotiká súvisia s nárastom telesnej hmotnosti

Zmeny v črevnej mikroflóre spôsobené nízkymi dávkami antibiotík spôsobili u myší nárast váhy. Podobné zmeny môžu u ľudí užívajúcich antibiotiká, najmä u detí, prispievať k epidémii obezity.

Autor: Amy Maxmen ~ Zdroj: ScientificAmerican.com ~ Foto: Shutterstock.com

[columns autocols=“2″]
[dropcap type=“2″]P[/dropcap]odľa niekoľkých správ, baktérie žijúce prirodzene v čreve poskytujú bránu do mäkkého tukového tkaniva. Tieto baktérie môžu vysvetliť, ako vďaka antibiotikám priberajú hospodárske zvieratá a pravdepodobne aj ľudia, a ako určité gény predurčujú organizmus k obezite.

V štúdii publikovanej v časopise Nature napodobnili vedci to, čo robia poľnohospodári po celé desaťročia, aby vykŕmili svoje stáda – stabilne kŕmili mladé myši nízkou dávkou antibiotík. Antibiotiká zmenili zloženie baktérií v črevách myší a tiež zmenili spôsob, akým baktérie rozkladali živiny. Baktérie u myší s dávkami aktivujú ďalšie gény, ktoré premieňajú sacharidy na mastné kyseliny s krátkym reťazcom a tie sa vrhnú na gény spojené s konverziou lipidov v pečeni. Možno predpokladať, že tieto posuny v molekulárnych dráhach umožňujú hromadenie tuku. Rovnako ako priberajú hospodárske zvieratá, myši kŕmené antibiotikami priberajú na váhe.

Martin Blaser, mikrobiológ na New York University, hovorí, že rodičia môžu nevedomky podporovať podobný jav u svojich detí, aj keď liečia bežné choroby a ušné infekcie. Na podporenie tejto myšlienky poukazuje na svoju ďalšiu štúdiu. Štúdia zistila, že neúmerné množstvo z 11 000 britských detí s nadváhou vo veku troch rokov bralo antibiotiká počas svojich prvých 6 mesiacov života.

Antibiotiká sú nesmierne dôležité lieky, ale predovšetkým pri podávaní v ranom detstve by si rodičia, lekári a pacienti mali byť vedomí, že to môže niečo stáť.
~ Martin Blaser

Podľa štúdie publikovanej v časopise Nature Immunology sa zdá, že mikróby sú tiež spoluvinníkom geneticky vyvolanej zavalitosti. Keď vedci zbavili myši génu kódujúceho črevné molekuly zvané lymfotoxíny, segmentovaná vláknitá baktéria premohla normálnu mikrobiálnu komunitu. Tieto baktérie môžu zhltnúť prebytočný tuk ako pásomnica – myši zostali štíhle, bez ohľadu na to, čo jedli. A navyše, myši s neporušeným lymfotoxínom boli schopné udržať svoje štíhle postavy, keď vedci implantovali segmentované vláknité baktérie do ich čriev.

Hoci dokumenty obsahujú dráždivé odkazy, Peter Turnbaugh, mikrobiológ na Harvard University v Cambridge, Massachusetts, hovorí, že pred tým, než mikróby zaujmú miesto na výslní boja proti obezite, je potrebné urobiť veľa práce.

Tieto štúdie naznačujú mechanizmy, pomocou ktorých rôzne baktérie podporujú obezitu, ale plne nedefinujú cesty. Čo ma naozaj vzrušuje u týchto prác, je, že teraz máme dva nové modely u myší pre následné experimenty.
~ Peter Turnbaugh

[/columns]


Súvisiace články

Aký je Váš názor?